augustová výzva #100km

O augustovej výzve som sa zmienila v predchádzajúcom článku, kde som sa rozpísala prečo som začala behať a rozhodla sa vychellegovať na odbehnutie 100 km. Musím priznať, že horúce letné večery ma častokrát odrádzali a mala som čo robiť, aby som predsvedčila ten zadok zdvihnúť a rozhýbať! Výzva ale znela jasne – opäť zopakovať svoj májový výkon a pomaly sa pripravovať na #nightruntelekom,ktorý ma čakal začiatkom septembra.

Na úvod by som chcela napísať že som bežec – amatér. Po roku strávenom vo fitku, a medzi činkami, som si uvedomila, že i keď má posilňovanie  niečo do seba, ešte radšej sa hýbem na čerstvom vzduchu. Z toho na jar vzišlo naštartovanie aplikácie Nike+Run Club (tu ma môžte sledovať pod loginom nikolbart ), kde som si v premotivovanom ošiali založila pred dvoma rokmi účet a nečinne ho na homepage môjho telefóna ďalej ignorovala. Práve tým, ktorí boli /sú / a dúfam už v tomto nebudú ako ja, a hľadajú motiváciu, by som rada venovala články v tejto kategórii.

  • Po niekoľkých rozhovoroch so skúsenejšími bežcami som začiatočnícke chyby rýchleho behu odložila bokom a začala sa riadiť tepom. Z toho vyplývalo, že som sa spomalila o približne 30 sekúnd na minútu.  August sa teda niesol v pomalšom tempe než máj, ale naopak s dlhšími úsekmi. Toď, moja prvá rada pre začiatočníkov, do ktorých patrím stále i ja. 🙂 Behajte pomaly, kľudne si robte prestávky a pokračujte. Nikto vám po hlave nedá len preto, že tých 5km ešte nezabehnete na jeden dych krát.
  • Plánovanie behu/stravy/regenerácie/domácich prác/času s priateľmi nie je úplne moja silná stránka a aj keď mám rada prirodzený priebeh vecí, už si neviem predstaviť, že by som si nastavovala bežecké ciele bez toho aby som si v hlave nepremietla scenár či mi beh vydá v po,ut,str,..takže plánovanie je rule no.2! A najlepšie s perom a zápisníkom v ruke. V mojom prípade je dôležité plánovanie najmä v oblasti stravy. Taká paprika, ktorú cítiť niekoľko kilometrov v krku nie je nič príjemne. 😀
  • Som vďačná, že po presťahovaní do Bratislavy mám veľa možností kam ísť zabehať. Pravidelnou zmenou trasy sa strasiete stereotypu a vždy sa budeme môcť tešiť na nové miesta. Týmto spôsobom napríklad spoznávam zákutia BA.
  • Okruh mojich priateľov tvorí mnoho ľudí – bežcov. Tí ma motivujú a posúvajú vpred. Obklopovať sa nimi nie je preto vôbec na zahodenie. Verte, keď vám na otázku čo včera robil odpovie, že si zabehol príjemných 15km, nenechá v ten večer sedieť na zadku ani vás. Ok, na začiatok stačí aj cifra bez jednotky. Dôležité je byť motivovaný. Mne osobne pomohlo aj sharovanie stories na IG. Tam som pravidelne zaznamenávala svoje pokroky a bola by som zo seba veľmi disappointed keby nepridám finálnu fotku s popisom 100/100km done.

Viem, neprišla som s inovatívnymi radami. Tie isté alebo veľmi podobné ste sa už dočítali na iných weboch. Píšem len o tom, čo na mňa naozaj zafungovalo. 🙂 A nakoniec – buďte k sebe úprimní a féroví. Ak chcete behať, behajte. Či už kvôli odreagovaniu sa po dlhom dni v práci, úteku od mamičkovských povinností alebo redukcii hmotnosti. Nebehajte len preto, že sa to “nosí” a momentálne to propaguje milión ľudí na instáči s hashtagom #iloverunning. Bude vás to chvíľu držať, ale opadne to. Vytvorte si k behu a pohybu prirodzenú lásku. Pomaly a postupne. Vždy hľadajte spôsoby a nie výhovorky. Nie som prototyp dokonalosti. Tiež mám krízové dni kedy sa mi nechce. Viem však prečo to robím a niet lepšieho pocitu ako keď si prepotená dávam záverečný strečing a som pyšná na to, že som niečo spravila pre svoje fyzické aj psychické zdravie.

P.S.: Tí čo ma sledujete zrejme viete, že sa mi augustovú challenge podarilo splniť a to na 100,6/100km. 

Na september si dávam za cieľ pravidelne behávať, nepoľaviť a trénovať vyrtvalosť. Pridáte sa?

N.

Čítaj ďalej

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *