vianočný východ slnka na Veľkom Rozsutci

Publikovať v marci  článok so zimnou tématikou. Trieskala by som si rukou po čele. Keďže nám ale vonku panujú posledné mrazy (dúfam!), lúčim sa so zimou dôstojne a nostalgicky – novými článkami.

Trasa: Štefanová – sedlo Medziholie – Veľký Rozsutec – sedlo Medziholie – Štefanová

Už druhý rok po sebe som na Štedrý deň miesto vyprážania ryby dospávala nočnú turistiku. Áno, nočnú. Takú, keď večer pozeráte vianočnú rozprávku, po jej skončení si idete nachystať čaj do termosky a okolo jednej ráno sa navliekate do termo prádla bez nulového spánku.

Stretla som sa s mnohými reakciami po tom, ako som opísala náš plán na 23.12. Avšak väčšinou ich spájalo jedno a to údiv. „A to akože v noci idete lesom? A nebojíte sa? Za tmy sa štveráš niekde po kopci? Si normálna?“

Áno. Nie, pokiaľ nepočujem podozrivé zvuky. Áno, štverám. Ok, o tomto môžme polemizovať.

Z môjho pohľadu, keď má človek veľa otázok, vôbec nerozumie tomu prečo milujem chodiť východy/západy slnka na horách. Teda, nielen tie. Na horách vypínam a občasný myšlienkový chaos nechávam zaparkovaný  dole v aute.

Práve v období keď som v zruchu mesta uväznená už niekoľký týždeň po sebe, uvedomujem si akú veľkú silu má príroda na moju psychohygienu. Možno je to tým, že na hory sa najradšej pozerám cez hľadáčik fotoaparátu a teda nevnímam nič iné ako súhru farieb a tvarov. Možno je to tým, že sa zaujímam o smer cesty, aby som sa nestratila. Možno je to všetko tou jednoduchosťou vnímania, ktorú postrádame v každodennom zhone života.

Takouto inverziu sa nám odvďačil výstup v zime 2016.

Vraví sa, nie každý deň svieti slnko. A ono i keď svieti, nie vždy ho je vidieť. Náš výstup v zime 2017 ma bolel. Psychicky aj fyzicky. Nesprávne načasovanie spôsobilo asi 40-minútové čakanie na východ, ktorý sa nekonal. K tomu si pripočítajme topánky, ktoré mi už dosluhujú a mnou triaslo tak, až mi bolo do plaču. Jediný záber, ktorý sa mi podarilo zhotoviť je zamrznutý kríž na vrcholci. Nebudem tvrdiť, že som si tu chvíľku hore vychutnávala. Avšak, samotnú túru neľutujem. Hory sú láska. Aj keď občas pekelne bolia.

Zopár tipov:

  • odporúčam riadiť sa podľa vzorca: trvanie turistickej trasy plus poznanie/nepoznanie danej lokality plus zima. my sme na Rozsutci neboli po prvýkrát, ale i tak sme správne neodhadli čas a vyrazili zbytočne skoro čo pri čakaní na východ slnka (v mínusových teplotách ) nepoteší.
  • pochopiteľne, vyráža sa za tmy a tak si vezmite kvalitnú čelovku, baterku do ruky a teplý čaj v termoske.
  • či už sa jedná o zimnú turistiku cez deň alebo v noci, vždy majte zbalené mačky a cepín.
  • vopred pripravte svoj žalúdok na prijatie stravy v noci – a zároveň seba na to, že jedlo vás musí funkčne zasýtiť na niekoľko hodín pre výdaj energie. ja som si na svoj prvý výstup zbalila proteínové tyčinky. viete si asi predstaviť ako mi boli nápomocné v mínusových teplotách 🙂
  • majitelia zariadení apple sa už zrejme stretli s momentom vypnutia akonáhle klesne teplota pod istú bod. preto so sebou vždy nosím externú nabíjačku.
  • a na záver dodám, že niet nad kvalitné funkčné oblečenie! to, pre istotu, zdvojnásobím a minimálne suché bavlnené tričko s ponožkami zbalím aj do batoha. v aute si takisto vždy nechám náhradné, suché, do ktorého sa prezlečiem po návrate.

Máte skúsenosti s nočnými turistikami ? Napíšte! 🙂

N.

Add a Comment

Your email address will not be published. Required fields are marked*